O schematickom myslení Západu a intuitívnosti Východu

Prechádzka po jarných lesných cestách hôr a úbočí prináša mnoho inšpirácie. Prebúdzajúce sa a rozkvitajúce stromy poskytujú nádhernú paletu farieb a tvarov. Aj malé drobné kvietky učupené medzi skalami na zrázoch, medzi trsmi trávy, pestrými farbami a vôňou dávajú tušiť veľké tajomstvá niečoho Vyššieho a Nevysloviteľného.

Keď lepšie pozriem
Nazuna kvitne tam
Pod ohradou!

Bašo (Macuo Džinšinčiró 1644 – 1694), zenbudhista, lyrik inšpirovaný prírodou.

Pochopenie prichádza zriedkavo s osvietením ducha a vedomia človeka. O osvietení či pochopení sa dá hovoriť a dá sa vysvetľovať. Je to silný osobný zážitok, akoby zasiahnutie bleskom. Prichádza to náhle, niekedy počas nejakej činnosti, ale aj pri meditačnom pohrúžení do seba. Človek sa cíti slobodný, uvoľnený.

Rozdielny prístup k pochopeniu nádhery a veľkoleposti prírody môžeme priblížiť slovami dvoch básnikov pozorujúcich prírodu. Tu je pohľad druhého autora.

Kvet v štrbine steny
vytrhnem ťa aj s koreňom,
malý kvet, držím ťa v rukách,
ale keby som ťa vedel pochopiť, čo si,
s koreňom a so všetkým,
Boha aj človeka by som pochopil.

Lord Alfréd Tennyson (1809 – 1892), viktoriánsky básnik, predstaviteľ pokojnej pastorálnej lyriky. 

Pokora Východu, individualizmus Západu

Východ je vo svojom počínaní nemý, ticho je preň mnohokrát výrečnejšie ako mnohovravnosť. Východ však nepredstavuje záhaľčivosť, nečinnosť, či lenivosť. Bašo cíti veľkosť mystéria, ktoré je v malej, nenápadnej Nazune a ktoré siaha ku koreňom bytia. Tento pocit ho opája a vykríkne nezrozumiteľne a nepočuteľne. Hĺbka a mystérium oslovenia je pochopiteľná len pre tých, ktorí takýto zážitok prežili.

Západ je výrečný, miluje verbalizmus. Tennyson vytrhne kvet a pozoruje ho. Jeho túžba pochopiť je pre Západ typická. Nestotožňuje sa ani s Bohom, ani s prírodou, zachováva odstup, jeho chápanie je, ako sa dnes zvykne hovoriť, vedecky objektívne. V jeho myslení a počínaní nie je hĺbka pocitov, je to číry intelekt typického predstaviteľa západnej mentality. Musí život a pocity podrobiť celému radu analýz, aby dostal zadosťučinenie svojej zvedavosti a bádaniu podľa západných zvyklostí.

Spájame múdrosť Východu s poznatkami zo Západu

V širšom ponímaní reality sveta prichádza Východ so svojimi myšlienkami, filozofiou, životným postojom a štýlom, čo koniec – koncov môže človeka Západu obohatiť. A to platí aj naopak. Veď isto všetci poznáme baladu o Svätoplukovi a jeho teórii, že viac prútov je silnejších ako jeden sám.

Tak isto v našich cvičeniach spájame múdrosť z Východu z novodobými poznatkami zo Západu. A čuduj sa svete jedno potvrdzuje druhé, navzájom sa dopĺňa. Vďaka vedomostiam modernej vedy lepšie chápeme a máme väčší úžitok z cvičení z Východu.

Toto prepojenie nám tiež umožňuje vnímať celistvosť človeka ako takého, ale zároveň rešpektovať individuálne potreby jednotlivca, vnímať princípy cvičení ale aj dospieť k ich hlbšiemu pochopeniu.

„Východ a západ už nie je možné oddeľovať“.

R. Wilhem, sinológ

Zaujímavosť na záver

Ak ste si pod kvetom Nazunu predstavovali nejakú špeciálnu rastlinu, ste na omyle. Ide o pastiersku kapsičku (Capsella bursa pastoris). Je jednou zo siedmych bylín, ktoré sa konzumujú v Japonsku v ryžovej kaši počas sviatku siedmych bylín (Nanakusa-no-Sekkat, 7. január).  🙂

Zdroj:

Voľne preložený článok od Csaba Kende