„Pokojní, blažení, sústredení…“
Mandukya
Nech už je to akokoľvek nepríjemné, žijeme vo svete plnom napätia. Práve toto napätie je príčinou psychosomatických problémov. Čo môžeme urobiť, aby sme odstránili svoje individuálne napätie? Psychiatria ponúka sedatíva, zatiaľ čo vnútorné cvičenia ako qi gong alebo jóga ponúkajú vnútornú relaxáciu.
Je zaujímavé, že mentálne napätie skoro vždy prichádza ako prvé a následne je príčinou aj napätia fyzického. Relaxácia či meditácia obracajú zvyčajný vzťah medzi telom a mysľou, učia nás ako získať vedomú kontrolu nad životne dôležitými oblasťami nášho tela a ako dosiahnuť pokoj a harmóniu tým, že najprv relaxujeme naše fyzické telo.
Myseľ a telo sú prepojené, čo sa stane na jednej strane, odrazí sa aj na strane druhej. Môžeme tak relaxáciu fyzického tela použiť pri problémoch ako depresia, nespavosť, úzkosť, panické záchvaty alebo aj mierne zvýšenie krvného tlaku.
Účinky cvičenia
- vyvoláva stav hlbokej svalové relaxácie;
- krvný tlak sa znižuje, tep a dych sa výrazne spomalia;
- Qi je prenášaná k vnútorným orgánom;
- nervová sústava sa upokojuje a mladne;
- myseľ je uvedená do stavu úplnej relaxácie, z ktorého prechádza do stavu hlbokého a bezsenného spánku (závisí na želaní cvičenca).
Základný popis metódy
Je založená na systematickom napínaní a uvoľňovaní kostrového svalstva, pomocou ktorého je možné odstrániť svalové napätie. Spolu s tým vznikajú príjemné telesné pocity, ktoré následne prispievajú i k psychickému uvoľneniu. Je nemožné pociťovať nervozitu alebo napätie ak sú naše svaly úplne uvoľnené.
Keď človek prežíva emocionálne a psychicky náročné situácie, odrazí sa to aj na jeho svalovom aparáte. Napätie svalov a šliach sa zas spätne odzrkadlí na emočnom napätí. V prípade dlhodobého psychického napätia či stresu sa napätie vo svaloch odrazí na fungovaní centrálnej nervovej sústavy a narúša fungovanie kardiovaskulárnych, endokrinných a iných autonómnych systémov.
Všimli ste si už niekedy na sebe alebo na vašom domácom miláčikovi psovi či mačke, ako sa natiahne – napne svaly a potom sa uvoľní?
Tao Jin-Jang relax
Učí, ako uvoľňovať kostrové svalstvo a tým ovplyvňovať psychickú pohodu aj činnosť iných vnútorných mechanizmov. Základom je odstrániť pocit napätia vo svaloch a uvedomiť si rozdiel medzi stavom pred a po – teda stav pred napätím a po ňom.
To je ten pocit, fyzický pocit, ktorý máte vnímať keď vám niekto povie aby ste sa uvoľnili. Je to v podstate jednoduchá práca vedomého ovládania svalov, žiadne ezoterické predstavy očisťujúceho svetla.
Pri progresívnej relaxácii sa v základnej metóde zameriavame na všetky veľké svalové skupiny a učíme sa v prípade potreby postupne uvoľniť či napnúť každú takúto skupinu svalov. Skrz práce s telom tak docielime i psychickú vyrovnanosť a uvoľnenosť.
Cvičenie je rozdelené do dvoch častí, štádií. V prvom štádiu sa učí relaxovať celé telo a úplne sa podvoliť gravitačnej sile. Ak pozorujeme spiace dieťa či zviera, všimneme si, že po zobudení nechajú na lôžku hlboký odtlačok. Zvieratá aj deti sa prirodzene uvoľňujú a nechajú pôsobiť gravitáciu.
Benefity cvičenia:
- podporuje uvoľnenie telesného napätia spôsobom napínania a uvoľňovania svalov;
- striedavé sťahovanie a uvoľňovanie svalovo zvyšuje relaxačné a cirkulačné schopnosti končatín;
- obe mozgové hemisféry sú zapojené do postupnej aktivácie motorických nervov (pri napínaní) a senzorických nervov (pri uvoľnení).
Ľavá hemisféra je racionálna a analytická, pravá intuitívna a syntetická; ľavá je orientovaná na jazyk, komunikáciu a spracovávanie informácií krok za krokom, tú zapájame pri napínaní. Pravá hemisféra je hemisférou kreativity, emócií, imaginácie a túžby a je určená aj na vnímanie priestoru a „komplexné“ spracovávanie informácií. Tú zapájame pri uvoľnení. Celý tento psychofyziologický proces automaticky koncentruje vedomie.
Zaujímavosti o cvičení
S rovnakým princípom sa stretávame v starom indickom systéme relaxácia nazývanom Savasána. Pravdepodobne z tohto cvičenia vytvoril psychiater a fyziológ Edmund Jacobson svoju metódu relaxácie pod názvom Jacobsonová progresívna relaxácia.
Tá bola v 50. rokoch 20. storočia skrátená Wolpem a v 70. rokoch štandardizovaná a popularizovaná Bernsteinom a Borkovcom. Určitá podobnosť tu je tiež so Schultzovým autogénnym tréningom.
Oproti autogénnemu tréningu však spočíva najmä v tom, že v progresívnej relaxácii je rozhodujúcim faktorom aktivita, čo má za následok hlboké uvoľnenie. Autogénny tréning je zameraný skôr na uvoľnenie pomocou autoinštrukcie a ponorenia sa do seba samého.
„Ak chceme uvoľniť svoju myseľ, musíme najprv uvoľniť svoje svaly“
Edmund Jacobson